Založené na porovnávacom indexe sledovania (CTI), pevné izolačné materiály používané v elektrických zariadeniach so zvýšenou bezpečnosťou možno klasifikovať do troch úrovní: ja, II, a IIa, ako je uvedené v tabuľke 1.9. Podľa GB/T 4207-2012 „Metódy stanovenia indexov elektrického sledovania pevných izolačných materiálov,“ poskytuje sa triedenie bežne používaných izolačných materiálov, ako je uvedené v tabuľke 1.10.
Materiálna úroveň | V porovnaní s indexom sledovateľnosti (CTI) |
---|---|
ja | 600≤CTI |
II | 400≤CTI<600 |
IIIa | 175≤ 400 |
Okrem tejto klasifikácie materiálu, izolačné materiály musia spĺňať aj požiadavky na prevádzkovú teplotu. Ak elektrické zariadenie so zvýšenou bezpečnosťou pracuje za prípustných abnormálnych podmienok pri svojom menovitom prevádzkovom stave, jeho maximálne funkčné teplota by nemali nepriaznivo ovplyvňovať jeho mechanické a elektrické vlastnosti. Preto, stabilná teplota izolačného materiálu by mala byť aspoň o 20 °C vyššia ako maximálna prevádzková teplota zariadenia, a nie nižšia ako 80 °C.
Materiálna úroveň | Izolačný materiál |
---|---|
ja | Glazovaná keramika, sľuda, sklo |
II | Melamínový azbestový plast odolný voči oblúku, silikónový organický kameň odolný proti oblúku z plastu, materiál zo skupiny nenasýtených polyesterov |
IIIA | Polytetrafluóretylénový plast, melamínový plast zo sklenených vlákien, doska z epoxidového skla s povrchovou úpravou odolnou voči oblúku |
Projektanti môžu vybrať vhodné izolačné materiály na základe pracovného napätia elektrického zariadenia a ďalších súvisiacich požiadaviek. Ak vyššie uvedené materiály nespĺňajú konštrukčné potreby, iné materiály môžu byť testované a klasifikované podľa štandardnej testovacej metódy (GB/T 4207-2012).
Je dôležité poznamenať, že „pevné izolačné materiály“ označujú materiály, ktoré sú počas prevádzky pevné. Niektoré materiály, ktoré sú v čase dodávky tekuté a pri aplikácii tuhnú, sa tiež považujú za pevné izolačné materiály, ako sú izolačné laky.